Autor pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a výskumný pracovník
Téma minimálnej mzdy často vyvoláva vášne. Na jednej strane sú zástupcovia zamestnávateľov, ktorí by ju veľmi zvyšovať nechceli a na druhej strane odborári, ktorí by ju radi videli vyššiu. Je úplne prirodzené, že tieto dve protistrany majú opačný pohľad na vec. A je to tak správne.
Médiá si potom často pýtajú vyjadrenia od akýchsi „rozhodcov“, ktorí by mali ľuďom pomôcť vytvoriť si vlastný názor. Často sú to ľudia z akademického prostredia a ich vyjadrenia smerujú k tomu, že nastaviť optimálnu hodnotu minimálnej mzdy je náročné. Zároveň sa zhodujú v tom, že v otázke dosahov minimálnej mzdy na ekonomiku a zamestnanosť sa názory ekonómov rozchádzajú.
Príliš nízka alebo príliš vysoká?
Hoci porovnávať úrovne minimálnych miezd (podobne ako akékoľvek iné porovnávanie) medzi krajinami je problematické, ľudia majú porovnávania radi.
Jedna skupina analytikov tvrdí, že slovenská minimálna mzda je nastavená nízko a argumentuje tým, že patrí medzi najnižšie v EÚ (podobne ako slovenská priemerná mzda). Druhá skupina analytikov tvrdí, že slovenská minimálna mzda patrí medzi najvyššie v EÚ, pretože keď tieto dve hodnoty dáme do podielu, v relatívnom vyjadrení dostaneme vysoké číslo.
Vysoká hodnota takto konštruovaného ukazovateľa môže vzniknúť napríklad, keď minimálna mzda je nadhodnotená alebo v prípade, keď priemerná mzda je podhodnotená. Ťažko povedať, čo z toho (ak vôbec niečo) platí v slovenských podmienkach.
S číslami sa dá vždy pekne pohrať. Bez kontextu to však veľký zmysel nedáva.
Dogma voľného trhu
Problematiku vplyvu minimálnej mzdy na ekonomiku považujem predovšetkým za akademickú tému. Popri politikoch a predstaviteľoch štátnych inštitúcií sa k nej však v médiách často vyjadrujú aj predstavitelia rôznych organizácií. Relatívne často počuť hlasy zástupcov inštitúcií, ktorých poslaním je presadzovať princípy a nástroje voľného trhu.
Na voľnom trhu nie je nič zlé, práve naopak. Osobne však vnímam voľný trh v prvom rade ako teoretický koncept, ktorý má študentom ekonómie umožniť pochopiť fungovanie ekonomiky.
Časť ekonómov ale voľný trh považuje za akúsi dogmu. Na chvíľu odbočme a skúsme si predstaviť, ako by mohlo vyzerať životné prostredie, keby sme svet ponechali úplne na voľný trh. Je dosť možné, že trh by zareagoval až v čase, keď vzduch by bol už takmer nedýchateľný a v riekach by nebol už takmer žiaden život.
Určite by som sa nespoliehal ani na to, že voľný trh dokáže zabezpečiť, aby každý pracujúci na plný úväzok dostal odmenu, ktorá mu umožní uspokojiť hoci len základné potreby.
Čo je zlé na tom, keď striktní zástancovia voľného trhu vyjadrujú v médiách svoje pohľady na minimálnu mzdu? Absolútne nič. Práve naopak. Rozdielnosť názorov nás posúva ďalej. Ale len do chvíle, kým títo ekonómovia nemajú plniť funkciu akýchsi „rozhodcov“ medzi odborármi a zamestnávateľmi.
