Článok pokračuje pod video reklamou
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok podal demisiu. Pri odchode upozornil, že situácia poškodzuje zahraničnú politiku a verí, že bol "prvým a posledným" ministrom zahraničných vecí, ktorý nemal podporu premiéra.
Ďakujem pani prezidentke za spoluprácu a dôveru, ktorú mi prejavila, keď ma pred necelým rokom vymenovala do funkcie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Ďakujem za konštruktívnu spoluprácu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Borisovi Kollárovi, premiérovi Igorovi Matovičovi ako aj kolegyniam a kolegom, s ktorými som pôsobil vo vláde.
Ďakujem strane SaS za možnosť pôsobiť ako minister zahraničných vecí a robiť zahraničnú politiku pre slovenských občanov.
Moja vďaka patrí štátnej tajomníčke Ingrid Brockovej a štátnemu tajomníkovi Martinovi Klusovi.
Bilanciu mojich rozhodnutí a pôsobenia prenechávam odbornej verejnosti.
Snažil som sa za necelý rok urobiť maximum. Pôsobenie vo funkcii ministra som sa rozhodol ukončiť z nasledujúcich dôvodov:
1. Mojou demisiou chcem prispieť k čo najskoršiemu ukončeniu koaličnej krízy a rekonštrukcii vlády tak, aby mohla plniť svoje programové vyhlásenie, zvládnuť pandémiu a riešiť problémy občanov. Slovensko potrebuje stabilnú vládu.
2. Ostatné dni od vzniku vládnej krízy považujem za nevyužitú príležitosť nielen na rekonštrukcii vlády ale aj na obnovenie uplatňovania princípov fungovania koalície, ktoré vrátia dôveru občanov v schopnosť dobrého a zodpovedného vládnutia.
3. Súčasná vládna kríza a s ňou spojené napätie sa žiaľ preniesli negatívne aj do zahraničnej politiky. Nejde o to, že by boli urobené nenapraviteľné chyby, ktoré by úplne znehodnotili všetko to, čo sme v jasnej zahraničnopolitickej orientácii dosiahli vďaka zodpovednému konaniu koaličných partnerov. Nebolo toho málo. Prijali sme bezpečnostnú stratégiu, postavili sme sa v EÚ za uplatňovanie princípov právneho štátu a neváhali sme vyjadrovať sa zreteľne, keď išlo vo svete o otázky ľudských práv a demokratických princípov. Problém však vidím v tom, že bez zmeny vládnutia doma sa chyby budú opakovať a zahraničná politika sa opäť raz môže stať len nástrojom na dosahovanie vnútropolitických cieľov. Toto vždy škodilo záujmom Slovenskej republiky. Zároveň je nerealistické očakávať, že najdôležitejšou úlohou ministra zahraničných vecí je doma mlčať a v zahraničí diplomaticky vysvetľovať naše vlastné prešľapy.
4. Pre ministra zahraničných vecí je kľúčové mať istotu, že v zložitých situáciách, ktoré politika prirodzene prináša, sa mu nikdy nestane, že premiér verejne podporí ministra zahraničných vecí iného štátu. Verím, že som bol prvým a posledným ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorému sa to stalo. Ak sú problémy a odlišné názory, je potrebné ich riešiť doma.
Napriek tomu, že som sa ako minister angažoval najmä v zahraničnej politike, nemôžem pri odchode z funkcie nespomenúť to, ako veľmi mi vadí úpadok politickej kultúry na Slovensku.
Hovoriť žiaľ musíme o nekultúre v politike, ktorá má veľmi negatívny dopad na spoločnosť. Nie, zďaleka to nie je zodpovednosť len tejto vlády, ale je faktom, že sa nám nepodarilo pozastaviť tento pokračujúci trend.
V politike na Slovensku padajú akékoľvek zábrany v komunikácii, verejná debata zhrubla, štandardom sa stali osobné invektívy na úkor obsahu politiky. Je hlboký omyl myslieť si, že ľudia chcú, aby sme sa im prihovárali takým jazykom, akým my všetci hovoríme doma medzi sebou, v uzavretých kruhoch priateľov či so známymi na pive. Omyl je to preto, lebo čím viac sa v politike hovorí tzv. ľudovým jazykom, tým menej ľudia politike rozumejú a tým viac sú z nej frustrovaní.
Viem, že toto sú pre mnohých zbytočné floskuly, ktoré sú s dnešnou politikou nezlučiteľné. Za mojím presvedčením si ale stojím a práve preto apelujem na všetkých politikov, aby vážili slová. Mobilizujme politiku pre riešenie problémov ľudí, ale nemobilizujme ich vášne. Je to nebezpečné. Ľudia chcú od nás presný opak.
Pripomínam aj to, že kým slová v domácej politike vyšumia za 24 hodín, v zahraničnej politike sa slová pamätajú roky.
Ďakujem všetkým, ktorí ma podporovali, a cením si vecné postoje politických oponentov i odbornú kritiku.
Žiaľ, pre krátkosť času som toho stihol oveľa menej, ako som mal naplánované, okrem iného aj to, aby v našej diplomacii dostala priestor nastupujúca generácia.
Veľmi ma mrzí, že sa mi nepodarilo naplniť moje predsavzatie, aby sa kultúra a umenie stali silným nástrojom našej zahraničnej politiky, ktorým sa môžeme vo svete prezentovať.
Úprimne ďakujem kolegyniam a kolegom v diplomatickej službe, v ktorej som mohol slúžiť Slovenskej republike od prvého dňa jej vzniku.
Ďakujem mojej manželke a celej rodine za to, že ma v mojom úsilí vždy podporovali a stáli pri mne.
Na záver mi dovoľte citovať z programového vyhlásenia súčasnej vlády tú pasáž, ktorú považujem za základ a zároveň najväčšiu výzvu pre kohokoľvek, kto ma vo funkcii ministra zahraničných vecí nahradí.
„Dnešné miesto Slovenska vo svete je našou slobodnou voľbou z roku 1989. Rozhodli o ňom a opakovane ho potvrdili naši občania. Slovensko je súčasťou strednej Európy. Naša prozápadná orientácia je zároveň vyjadrením toho, že napriek chybám a nedostatkom neexistuje lepšia alternatíva, ktorá by pri rešpektovaní a ochrane individuálnych ľudských práv a základných slobôd ponúkala pre svojich občanov vyššiu mieru prosperity, bezpečnosti a spoločnej ochrany zdieľaných hodnôt.“
Všetkým Vám želám veľa zdravia a hlavne, aby sme spolu prekonali toto ťažké obdobie a čo najskôr sa vrátili do normálneho života.
