Udalosť týždňa
Mráz z Aljašky.
Hodinová hádka plná emócií pred tvárou svetových médií demonštrovala, že studená vojna USA-Čína vstúpila do pokročilej fázy. Nadväzovanie prvého kontaktu administratívy Bidena s Pekingom sa zvrhlo do neštandardnej prestrelky, keď na Blinkenovo „hlboké znepokojenie“ z krokov Číny v Sin-tiangu, Hongkongu, Taiwane a inde kontroval Číňan tým, že USA podnecujú iné krajiny k útokom na Čínu a – teraz pozor – „vraždia čiernych Američanov“.
Zmierlivé komuniké, ktoré dali dokopy za zatvorenými dverami, kde už mohli byť konštruktívnejší, vôbec neprotirečí, skôr podporuje štúdiu think-tanku Council on foreign relations, ktorá hovorí o blížiacom sa ozbrojenom (!!) konflikte USA a Číny okolo Taiwanu.
Udalosť SR
Vládna kríza.
Matoviča nechajme, viezť sa na ňom už dokáže celý slovenský komentariát. Je tu však aj Sulík, ktorý hrou o svoju pozíciu v rekonštruovanej vláde odďaľuje demisiu, čím necháva pootvorené dvierka pre všetky, aj katastrofické opcie.
Ak sa raz verejne zariekol, že bude rituálnou obeťou, tak nech sa toho drží bez ohľadu na Matovičovu predstavu o vlastnej politickej budúcnosti. Ak nie, tak vlastným telom blokuje celú rekonštrukciu, čiže aj neficovskú perspektívu Slovenska. Oznámiť na štvrtkové poludnie, že rokovať bude až po demisii (už v nedeľu sme mu to radili), je neskoro, toto mal hneď z výkopu, keď Matovič formuloval svoje personálne portfólio.
Na druhej strane, aby nedošlo k nedorozumeniu. Paušalizácia, šírená po facebookoch, instagramoch a bohviekde, akože „všetci sú amatéri, všetci riešia len svoje žabomyšie vojny, nemajú štipku reflexie, sú neschopní (zase všetci) držať svoje egá pod kapotou“ a podobne, je falšovanie reality, respektíve neprípustné zveličenie akejsi polopravdy.
