Máme za sebou ďalší deň života v bezprizornej koalícii, takže môžeme bilancovať: ubudol nám jeden koaličný partner, pribudli dvaja odvolaní ministri a jeden nový termín zaľudí, ktorí si stanovili ultimátum, aby sa kríza vyriešila do pondelka.
Táto nekonečná séria sporov, obvinení a ultimát otravuje už aj pevnejšie stavaných novinárov, čo si potom majú myslieť občania bez politickej obsesie, pre ktorých vládna paralýza nie je zdrojom pracovných príležitostí?
Azda jediné šťastie je, že vládna kríza prišla v čase ústupu druhej vlny, takže netreba prijímať nové ochranné opatrenia, ale v hospodárstve a inde koronakríza zúri s rovnakou intenzitou.
To nemôže mať na politické vyhliadky všetkých zúčastnených iné ako drastické dosahy, takže sa môžu zamyslieť, čo stojí v ceste dohode. Odpoveď je prostá: zdiskreditovaný premiér vie, že už mu nikto žiadnu funkciu nedá, tak chce aspoň vládnu trafiku.
Naozaj, to je dnes jediné, čo stojí v ceste dohode. Treba si to pamätať.
