Autor pôsobí v Ústave orientalistiky SAV
Záujemcovia a záujemkyne o dejiny Európy dnes nemajú problém vybrať si zo širokej ponuky pekných kníh, ktoré mapujú históriu nášho „starého kontinentu“. Za posledný rok sa však opäť objavujú hlasy, ktoré upozorňujú, že v týchto knihách často chýba jedna dôležitá kapitola - obchod s africkými otrokmi cez Atlantik v 16 - 19. storočí.
Každý rok 25. marca si svet pripomína Deň pamiatky obetí otroctva a transatlantického obchodu s otrokmi. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o pamätný deň, ktorý sa týka najmä Afričanov alebo afroamerických komunít. Je to však deň aj na zamyslenie, akú úlohu zohrala v obchode s otrokmi Európa, a naopak, akú úlohu zohral obchod s otrokmi pre Európu.
Dnes to znie možno neuveriteľne, ale medzi 16. až 19. storočím boli africkí otroci na európskych obchodných lodiach v Atlantiku úplne bežným obchodným tovarom. V rovnakom období, keď v Európe prebiehal vek humanizmu a osvietenstva, lodenice vo francúzskych, holandských či britských prístavoch riešili problém, ako postaviť loď schopnú previesť cez Atlantik viac ako 700 otrokov z Afriky naraz.
Podľa doterajších zistení historikov prepravili v tomto období európski obchodníci cez Atlantický oceán do Ameriky viac ako 12 miliónov afrických otrokov.
Išlo najmä o mladých zdravých mužov, ktorí smerovali predovšetkým na európske plantáže cukrovej trstiny v južnej Amerike a na ostrovoch v Karibskom mori. Organizovali ho obchodné spoločnosti z Portugalska, Španielska, Francúzska, Veľkej Británie, Holandska, ale aj Dánska či Švédska a neskôr aj zo Spojených štátov amerických.
Vzhľadom na trvanie a počet obetí išlo o najväčší obchod s ľuďmi v dejinách.
Cukor z Ameriky a svaly z Afriky
Otroctvo, samozrejme, existovalo u afrických spoločností dávno pred tým, ako k pobrežiu západnej Afriky priplávali prví Európania. Po stáročia sa zo subsaharskej Afriky vyvážali cez Saharu do islamských krajín pri Stredozemnom mori. Rovnako sa tak celé stáročia africkí otroci predávali na východnom pobreží Afriky pri Indickom oceáne.