Bytča, Čakajovce, Hlboké nad Váhom, Oščadnica, Rajec, Varín, Žilina. Sedem známych mien medzi stovkami bodiek na mape sveta podľa Leva Golinkina.
Do USA prišiel v roku 1991 ako deväťročný chlapec, malý utečenec z Ukrajiny, kde v čase jeho odchodu ešte vládla sovietska diktatúra. Svoju cestu neskôr opísal v knihe, ktorá v češtine vyšla pod názvom Batoh, medvěd a osm kartonů vodky.
Po ukrajinskej revolúcii v roku 2014 si spoza oceánu začal všímať, ako sa v jeho bývalej domovine rozpína "bielenie histórie". Napríklad stavaním nových pomníkov nacistickým kolaborantom. Na podobné tendencie narazil aj v iných krajinách bývalého východného bloku, obzvlášť v Litve, Lotyšsku, Poľsku či Chorvátsku.
Golinkin, ktorý sa už predtým vo svojich textoch zaoberal krajnou pravicou, videl aj ako sa z novopostavených monumentov stávajú instantné pútnické miesta pre mladých uniformovaných mužov s pochodňami zo supermarketu.
„Bolo by chybou iba sa prizerať, ako nám pred očami pretvárajú históriu,“ hovorí Golinkin, ktorý si napriek tomu nemyslí, že problematické sochy treba za každú cenu odstrániť a skôr sa prikláňa k tvorivým riešeniam. Ako autor a reportér prišiel so svojskou odpoveďou – dokumentuje a mapuje pomníky nacistickým kolaborantom na celom svete, s pomocou miestnych novinárov a aktivistov v jednotlivých krajinách.
Doteraz sa mu podarilo zhromaždiť databázu 320 pamätníkov, sôch a názvov ulíc v šestnástich krajinách sveta. Publikoval ju 27. januára tohto roku, v deň, keď si svet pripomína obete holokaustu. V sprievodnom článku opísal aj znepokojivý trend: väčšina zo sôch a pamätných tabúľ, ktoré označil na svojej mape, bola postavená za ostatné dve desaťročia.
„Nielenže na holokaust zabúdame, ale ho aj prekrúcame historickým revizionizmom, ktorý z vrahov robí hrdinov,“ povedal Golinkin.
Lev Golinkin. (zdroj: ARCHÍV L.G.)Pri čísle 320 sa jeho práca ešte zďaleka nekončí. Golinkin priznáva, že krajiny s komplikovanými príbehmi má ešte pred sebou – napríklad Taliansko. Dáva si totiž záležať na tom, aby pri dokumentovaní pomníkov odlíšil monumenty s umeleckou, architektonickou a historickou hodnotou od tých, ktoré vznikli v bližšej minulosti.
Osobitnou kategóriou sú hroby – „tie treba nechať na pokoji“.
Najmä na východe
Golinkin zatiaľ zdokumentoval 16 krajín na celom svete. V Európe na jeho mape jasne vidno hranicu, ktorá takmer presne kopíruje niekdajšiu železnú oponu. Územie na východ od nej je doslova posiate pomníkmi nacistických kolaborantov.
