O obsahovej reforme školstva, teda redukcii učiva o nepotrebných 30 - 40 percent, sa hovorí už 16 rokov. Všetci doterajší ministri školstva pritom vedeli, čo treba zmeniť, a aj ako to zmeniť. Tomu terajšiemu dal návod reformný program Milénium, písaný špeciálne na tento účel a vládou schválený už v roku 2002. Nepomohlo to.
Chybou doterajších ministrov školstva bolo, že návrh školského zákona, ktorý mal redukciu učiva priniesť, predložili tesne pred skončením volebného obdobia, a už sa ho nepodarilo schváliť. Keď nastupoval Martin Fronc, všetci dúfali, že túto chybu neurobí. Nestalo sa. Minister sa školskou reformou ani nezaoberal. Kurikálnu radu, ktorá mala so skresávaním učiva začať, dodnes nevymenoval. Jediné, čomu sa venoval, bolo neúspešné opakované predkladanie zákona o študentských pôžičkách, ktorý sa ani na tretí pokus nepodarilo schváliť. Stratil tak zbytočne čas, aby začal s reformou tak, ako sa začať má - od základných a stredných škôl, a nie od vysokých. Až keď bývalý štátny tajomník František Tóth poukázal na to, že minister neplní programové vyhlásenie vlády a nezačal s obsahovou reformou, Fronc odkiaľsi zo šuplíka vytiahol návrh školského zákona. Keď zistil, že návrh sa už zrejme schváliť nepodarí, zrazu hovorí o tom, že obsahová reforma sa dá urobiť aj bez školského zákona.
