Autorka je historička pôsobiaca 42 rokov na mestskej pamiatkovej inštitúcii v Bratislave
Keď som pred niekoľkými dňami počula Jána Budaja, ako ďakoval poslancom, že podporili jeho návrh, aby Ondrejský cintorín v Bratislave bol Národným cintorínom, zamrazilo ma.
Hneď som si spomenula na 70. roky 20. storočia, keď sme spolu s kolegyňou historičkou umenia Zuzanou Ševčíkovou museli brániť vzácne náhrobky a hroby významných osobností pochovaných na Ondrejskom cintoríne, lebo im hrozila likvidácia.
Vtedajší funkcionári mesta si zmysleli, že Bratislava má málo metrov štvorcových zelene na obyvateľa a chceli to riešiť aj tak, že z cintorínov spravia parky. Teda odstránia mnohé hroby, hrobky a náhrobky, mreže, kaplnky, vysadia trávu, perforujú múr...
Skôr, ako by sa tak stalo, urobili sme podrobnú inventarizáciu 16-tisíc náhrobkov a hrobov, ktoré sa v rokoch 1975 - 1976 nachádzali na cintoríne a vyšlo nám, že veľká časť z nich vykazuje umelecko-historické hodnoty a bolo tam aj mnoho hrobov významných osobností – tie sme označili červeným erbom mesta Bratislavy.
To sa však predstaviteľom mesta nepáčilo. Tlačili nás, aby tých chránených hrobov bolo čo najmenej, lebo inak to spravia ako s blumentálskymi cintorínmi – zlikvidujú buldozérmi.
Našťastie tento najhorší scenár sa nekonal, cintorín doteraz funguje ako parkový cintorín.
“S akými odborníkmi poslanci a minister Budaj prerokovali tento návrh?
„
Teraz hrozí opačný problém – niekto chce z Ondrejského cintorína v Bratislave spraviť Národný cintorín. S akými odborníkmi poslanci a minister Budaj prerokovali tento návrh? Pretože Ondrejský cintorín ako celok, ale aj jeho mnohé jednotlivé hroby a náhrobky, sú nehnuteľnými kultúrnymi pamiatkami zapísanými v Štátnom zozname pamiatok a teda sú štátom chránené.
