Rodičia v škole mojej dcéry majú skupinu na aplikácii WhatsApp. Asi pred týždňom jedna matka napísala správu, že dospievajúce dievča bolo znásilnené na neďalekej ulici. To, pochopiteľne, vyvolalo paniku a na niekoľko ďalších dní sa oblak strachu usadil nad inak pokojnou štvrťou.
Avšak príbeh nebol pravdivý. Uprostred diskusie o hoaxoch na internete ma to prinútilo premýšľať.
Aj keď som bol k príspevku od začiatku skeptický, váhal som s otázkami. Znásilnenie je hrozný zločin a myšlienka sériového násilníka je obzvlášť desivá. Príliš veľa skutočných násilníkov zostáva nepotrestaných a obete sú nespravodlivo ignorované.
Aj keď som ženu, ktorá o znásilnení do skupiny napísala, nepoznal, nedokázal som si predstaviť, že by si niekto úmyselne čosi také vymyslel. A predsa, tón správy aj následných komentárov znel povedome. Čosi ich nútilo odpovedať rýchlo a zúrivo.
Rozmýšľal som nad bulvárnou tlačou a nad tým, prečo je taká populárna. Spomenul som si, ako americký časopis New Yorker vystihol profil britského plátku Daily Mail pred niekoľkými rokmi.