Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
V posledných týždňoch sa nám v politickej debate rozšíril nešvár porovnávania ekonomickej pomoci počas súčasnej pandemickej krízy a predchádzajúcej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá vypukla po roku 2008.
Viacero politikov doterajšej koalície, napríklad bývalý minister Milan Krajniak a najnovšie aj trojjediný minister – a nastávajúci premiér – Eduard Heger tvrdia, že v súčasnosti pomáhajú omnoho viac ako vláda Róberta Fica po predčasných voľbách v roku 2012.
Tvrdenie je pravdivé len z malej časti. Pravda je, že vtedajšia vláda na ekonomickú pomoc poskytla len zlomok sumy, ktorú nalieva do ekonomiky súčasná vláda. Prečo je však takéto porovnávanie nekorektné a v podstate sa dá označiť za zavádzanie?
Politika škrtov
Počas hospodárskej krízy, ktorá nasledovala po finančnej kríze, sa v celom svete vrátane Európskej únie presadzovala politika škrtov. Znižovali sa verejné výdavky, pomoc podnikom bola prísne „zošnurovaná“ pravidlami „de minimis“.
Týmto pojmom sa označuje hranica, do ktorej sa štátna pomoc nepovažovala za štátnu pomoc. Akákoľvek suma nad túto hranicu nebola dovolená.
V roku 2020 po začiatku pandémie EÚ umožnila požiadať o výnimky z tejto pomoci, čo štáty v priereze celej EÚ vrátane Slovenska využili a využívajú dodnes. Rovnako EÚ začiatkom roka 2020 rozhodla, že nevyužité eurofondy môžu byť využité na boj s pandémiou – niečo také vlády počas finančnej a hospodárskej krízy nemohli urobiť.
Rozpočtová zodpovednosť
Počas predchádzajúcej krízy sa prísne dodržiaval, minimálne na Slovensku, pakt rozpočtovej zodpovednosti – čiže maximálny možný deficit verejných financií. Vtedajšie vlády si mnohokrát vypočuli ostrú kritiku, že nekonsolidujú dostatočne a že Slovensko nemá vyrovnaný rozpočet.
