Autor je teológ a farár
V krajine, kde sa cirkvi obávajú aj tých najmenších zmien v tradícii, verejne bránia aj okrajové časti vierouky a bez ohľadu na tradíciu sa neboja ľuďom kalvínsky nazerať cez okná do spální, aby ubránili všetko, čo je morálne, tradičné a kresťanské, by som čakal, že nedeľný status odstupujúceho premiéra zdvihne nemalú vlnu cirkevnej kritiky.
Nestalo sa. A nerozumiem tomu.
Jasné, nad jeho veľkolepými gestami rozumný človek už len mávne rukou. Čo s ním, on už je taký.
A nikdy ani iný nebol. Poliačikovi vysypal na hlavu injekčné striekačky, Počiatkovi nalepil na bránku v Cannes papier s nápisom „Majetok Slovenskej republiky“, do parlamentu chodil v tričku „Fico chráni zlodejov“.
Lenže reakcie slovenských cirkví sú len málokedy rozumné, ak ide o etické témy. Zdá sa však, že politická moc poskytuje proti cirkevnej kritike istú imunitu.
A v čom vidím problém ja?
