Autorka je lekárka a spisovateľka
Človek by si veru mal osobné kontexty takýchto dejinných udalostí pamätať. Veď čo ak raz urobia anketu a zistia, že ľudia len tak naverímboha žili svoj každodenný život, chodili do práce (ak ešte dáku mali), nechodili do školy, zvykali si na respirátory a hrali „hry o život“, lebo covid ani pre vládnu krízu a rituálnu obetu ministra zdravia nezmizol.
A daktorým bolo celé natriasanie vládnej štvorky ukradnuté, lebo sa oni alebo ich blízki alebo ich pacienti stali číslami v štatistike, ktorá sa už používala len na to, aby sa vedelo, kto je za koľko smrtí zodpovedný, ale inak to už bolo jedno, lebo veď to už vieme od súdruha Stalina, že ako je to s jednou a mnohými smrťami.
A od jeho spojenca Churchilla zas tušíme, že žiadny problém nie je taký zložitý a žiadna kríza taká vážna, aby sa nedala vyriešiť za dvadsať minút.
Ale je pravda, že Winston nevládol na Slovensku bande takých nevďačníkov, čo si zažiadajú hlavu samého proroka. A potom už nevediac, čo so sebou, chodia do paláca s demisiami, akoby na vstupe bol karusel.
No našlo sa aj pätnásť statočných, ktorí by signovali list veľmi suspektne skoncipovaný samotným prorokom, čo rovno v televízii pripustili politológ i sociologička, lebo kde už neplatia pravidlá rozpravy, môžu verejne predpokladať aj toto.
