Síce nie v takej miere ako pred troma rokmi, ale zdá sa, že prezidentský palác sa bude musieť znova pokonať s výzvami na samostatnú personálnu politiku voči vláde. Tie majú rôzne podoby od simplexného vzývania „úradníckej vlády“ po štruktúrovanejšie výhrady voči jednotlivým osobám.
Niežeby to niekam viedlo, ale povedzme, že z mnohých dôvodov by bolo dobré, keby sme boli všetci o čosi zdržanlivejší. A to nielen z ústavných, ale aj z politických dôvodov. Ak sa totiž aj palác udrží v medziach ústavy, škody spôsobujú aj samotné výzvy.
To neznamená, že Zuzana Čaputová má ako notárka obratom opečiatkovať, čo jej koalícia prinesie. Patrí sa ich vyťahať za uši za reči, kedy by sa im hodilo vymenovanie, ako keby časový a obsahový rámec rozhodovania hlavy štátu určovalo kolégium nevychovaných osobností Jaroslava Naďa. Treba však reflektovať realitu.
