Nevymenovať kandidáta rodiny za ministra práce je pomerne silný „shout“ od pani prezidentky.
Po manifestácii paranoje OĽaNO, kde sa najviac obávali, že po demisii Matoviča vymenuje premiéra z Progresívneho Slovenska, sa toľká priamočiarosť od Čaputovej asi nečakala.
Pravda, ak sa lepšie prizrieme Hlinkovi, tak pohyb na „hrane ústavných kompetencií“ (Kiska) sa zdá podložený.
To, že Hlinka radil Krajčimu – tomu „mečiarovskému“, nie Matovičovmu –, sa dá vnímať ako prekážka ešte aj vtedy, ak ním neskôr nepohrdli vo svojich administratívach ani Palko a Lipšic.
Je možné, že prezidentka má aj lepšie informácie, ktorými stĺpček nedisponuje. Ale ak nie, mohla by zvážiť, že vetom na Hlinku si vystrieľa veľa z munície, ktorú môže potrebovať neskôr v akútnejšom prípade.
