Autor je prorektor pre študijné záležitosti a vedu na Stredoeurópskej univerzite a riaditeľ Globálneho observatória akademickej slobody
V Európe narastá kríza akademickej slobody. Zvyčajne, keď sa akademická sloboda na Západe dostane na pretras, ľudia predpokladajú, že ide o okrajový problém obmedzený na krajiny ako Maďarsko, ktoré sa stávajú čoraz autoritárskejšími. Bližší pohľad by však ukázal, že problém je oveľa rozšírenejší, ako by si Európania a Američania chceli pripustiť.
Aj Francúzsko, Veľká Británia a USA
Áno, v Maďarsku predsedu vlády Viktora Orbána, v krajine Európskej únie, ochrana akademickej slobody prišla o ústavnú nedotknuteľnosť, zamietnutá bola akreditácia akademických kurzov pre odbor rodové štúdiá a bývalý armádny plukovník bol vymenovaný do vedenia budapeštianskej akadémie divadelného a filmového umenia.
Zoberme si však Francúzsko, kde Frédérique Vidalová, ministerka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácií, obvinila univerzity v krajine z propagácie „islamo-ľavičiarstva“ a začala prešetrovať akademickú oblasť postkoloniálnych štúdií.
A hrozba sa neobmedzuje iba na EÚ. Zdá sa, že zákonodarcovia tak vo Veľkej Británii, ako aj v Spojených štátoch, ktoré dlhodobo predstavujú zlatý štandard akademickej slobody, sa chcú pridať k neliberálnemu režimu Maďarska. V USA pripravujú zákonodarné orgány kontrolované republikánmi návrhy zákonov, ktoré majú zabrániť výučbe „kritickej teórie rasy“ a iných akademických oblastí na verejných školách.
Vláda vo Veľkej Británii nedávno vydala štúdiu pod názvom Vysokoškolské vzdelávanie: sloboda prejavu a akademická sloboda, ktorá požaduje radikálne obmedzenie akademickej slobody na britských univerzitách. Vláda hodlá vskutku orwellovským spôsobom zriadiť post „ochrancu slobody prejavu a akademickej slobody“.
Aj keď premiér Boris Johnson pravdepodobne nepôjde tak ďaleko, že by do funkcie dosadil bývalého vojenského dôstojníka, nepochybne si vyberie niekoho so silným straníckym zázemím.
Máme spoločný priestor vzdelávania, no chýba zhoda na pojme
Kríza akademickej slobody predstavuje hrozby a právne obmedzenia pre výskum a vzdelávanie. Ide v podstate o útoky proti samotnej predstave poznania ako verejného statku (aj keď sú maskovanejšie ako napríklad v Turecku alebo v Rusku).