Autor je vedúci Katedry finančného práva na Univerzite Komenského v Bratislave
Po tom, ako bola zverejnená správa, že Igor Matovič sa má stať ministrom financií, zachytil som, že v mojej facebookovej bubline, ale aj v komentároch mienkotvorných médií unisono zneli pochybnosti o jeho spôsobilosti túto funkciu vykonávať.
Nebudem hodnotiť, či sú tieto pochybnosti oprávnené. Vnímam však pri nich inú otázku, a to do akej miery môže profesionálny výkon celého ministerstva byť ovplyvnený samotnou osobou ministra.
S ohľadom na mediálne formulované očakávania na tomto poli môže Igor Matovič už len milo prekvapiť. Zároveň si však myslím, že to môže byť výborná príležitosť na naplnenie podstaty niektorých procesov, ktoré už na Slovensku máme zabehnuté, ale plnili sa viac-menej naoko. A môžeme na ich kvalitu použiť aj test Matovičom (ale k tomu až trochu neskôr).
Ako sa pripravujú zákony
Určitá politická vízia je totiž mnohokrát iba prvým spúšťačom určitého procesu, na konci ktorého obvykle býva nový zákon, prípadne zmena alebo doplnenie už existujúceho zákona.
Tu má nezastupiteľné miesto profesionálny aparát, ktorý dohliadne na to, aby sa politická vízia pretavila do nových procesov čo najvernejšie a aby dosiahnuté výsledky skutočne napĺňali vopred určené ciele. Nezastupiteľné v tomto procese je aj získavanie spätnej väzby od profesionálnej a akademickej komunity.
Ku každému zákonu sa pripravujú rôzne doložky vplyvov (na zamestnanosť, na rozpočet, na podnikateľské prostredie) a doložky zlučiteľnosti s právom EÚ (ideálne aj s ústavou a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva).
Pri Ústavnoprávnom výbore bola na podnet jeho súčasného predsedu Vetráka dokonca vytvorená Komisia pre tvorbu práva, kde tie významnejšie zákony prechádzajú oponentúrou od členov odbornej komunity s cieľom vychytať menšie aj väčšie muchy.
Vo všetkých vyššie uvedených procesoch je v skutočnosti výhodou, ak sa na novú iniciatívu hľadí s nedôverou, keďže sa prípadné diery podarí odhaliť skôr, ako nové normy začnú platiť a páchať škody.
