Autorka pracuje v Gymnáziu C. S. Lewisa a v Nadácii Zastavme korupciu
Prvýkrát umrel niekto, koho poznala, keď mala desať rokov. Išla von, potrebovala kráčať, ale tesne pred každým došliapnutím jej chodník utekal spod nôh. Na pohreb ju nevzali, povedali, že načo trápiť deti.
Keď potom o pár rokov neskôr zomrela babička, bolelo to a videla plakať rodičov, ale stále jej nešlo do hlavy, ako to ten J. R. R. Tolkien myslel, keď v Pánovi prsteňov nechal elfov ľuďom závidieť smrteľnosť.
Smrť bola naďalej vzdialenou a málo pravdepodobnou možnosťou, zredukovanou na umieranie vo filmoch a v knihách a po dvadsiatke postupne aj na množstvo menších a viac či menej bolestivých smrtí snov, plánov a vzťahov.
"Toto je koniec," hovorievala, keď zistila, že pre zmenu počasia sa výlet odkladá. "Som na umretie," mrmlala ráno v posteli po obzvlášť vydarenom večierku.
Keď jej prvýkrát zomieral vzťah, nehovorila nič. Nestíhala, mala prácu – rozpadávala sa zvnútra a potrebovala sa ako-tak udržať vcelku. Keď zistila, že s vysokou školou to dopadlo trochu inak, ako plánovala a už sa to nedá vziať späť, na čas sa zopakoval efekt chodníka odchádzajúceho spopod nôh tesne pred došliapnutím.
Bolo to v čase Veľkej noci a veľkej prírodnej jarnej šou a ešte aj starí mali na chvíľu svižnejší krok a živé oči. Vyšla si do mesta. V kostoloch zahaľovali kríže fialovým súknom.
Nerozumela, ako sa môžu ľudia sústrediť na utrpenie a smrť, keď okolo všetko kvitne a vonia, ale stále to bolo lepšie ako sedieť doma, myslieť na svoj neúspech a čakať na šibačov, ktorí naznačia úder, oblejú tričko a zinkasujú peniaze.
Kde sa plače bez hanby
A prešli roky a ona si spomenula na fialové súkna na stáži v Nórsku, keď si obzerala škatuľu s mliekom s predtlačeným detektívnym komixom s motívom vraždy, kým jej spolubývajúca hrdo vysvetľovala, že ide o miestnu veľkonočnú tradíciu.
Pritakávala, predstierajúc, že rozumie a vedela, že napríklad o šibačke v Oslo veľmi nebude rozprávať. Po víkendoch čítala Prachetta a smiala sa na postave Smrťa, zvlášť na jeho slabých chvíľkach a dojemnej osamelosti, ale stále nerozumela, ako to ten Tolkien myslel s tou závisťou elfov ľuďom, že sú smrteľní.
