Autor je výskumný pracovník v Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave a na Katedre bezpečnostných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe. Článok publikujeme v spolupráci s Visegrad/Insight.
Slovenská akademická obec sa v súvislosti s novým reformným návrhom zákona rozchádza. Niektorí tvrdia, že zapojenie štátu do riadenia univerzít je neprijateľným zásahom do akademických slobôd. Verejná kampaň proti takzvanej „politizácii“ vzdelávania je v plnom prúde.
Iní poukazujú na skutočnosť, že univerzitná samospráva v súčasnej podobe nekoná vždy vo verejnom záujme a nerieši niektoré z najvážnejších problémov vysokoškolského systému.
Mnoho ľudí na Slovensku by súhlasilo s tým, že slovenský vysokoškolský systém už dlho potreboval vážnu reformu. Slovenské univerzity požívajú výhody toho, že sú súčasťou spoločného vzdelávacieho priestoru Európskej únie, a napriek tomu po viac ako tridsiatich rokoch od postkomunistickej tranzície zjavne vykazujú nižšiu výkonnosť.
Napríklad, podľa svetového rebríčka univerzít (World University Rankings) v roku 2021 nemá žiadna slovenská univerzita lepšie výsledky ako 1001+. Pre porovnanie, Jagelovská univerzita v Krakove je v pásme 501–600 a Karlova univerzita v Prahe je medzi 401–500 najlepšími univerzitami na svete.
Univerzita Tartu v Estónsku je na tom ešte lepšie, v rozmedzí 251–300.
V tejto situácii sa veľa študentov rozhodne „hlasovať nohami“, čiže odídu z krajiny. Dve hlavné české univerzity, v Prahe a v Brne, sú plné mladých Slovákov a EÚ ponúka mnoho ďalších príležitostí ďalej od domova.
Riadenie vysokých škôl treba zlepšiť. Ale naozaj Čítajte Diplom na počkanie
Kvalitu slovenského vzdelávania a výskumu mal riešiť reformný návrh zákona podporovaný súčasnou koaličnou vládou. Prístup k riadeniu univerzít sa však stal jablkom sváru.
