Na závery či „silné“ prognózy je priskoro. Zvlášť ak ani „kremlinológovia“ prvého sledu nemajú jasno.
Rusi presúvajú armádu k Ukrajine, v Kyjeve sa chystajú na tri scenáre Čítajte Či sme však „iba“ svedkami zastrašovania, alebo (pred)prípravných fáz skutočnej agresie, spoločný menovateľ je jeden. Rusku rastie sebavedomie, že v koronavírusovom marazme uviaznutý a v konfliktoch záujmov rozčesnutý Západ je neschopný primeranej odpovede na už evidentnú destabilizáciu Ukrajiny. O prípadnom narušení suverenity sa ani nebavme.
Nástupná rétorika Bidena smerom k Rusku (i Číne) naznačovala návrat k doktríne, že americké záruky pre pravidlá medzinárodného poriadku sú kľúčom ku globálnej stabilite len vtedy, ak ruka v ruke s nimi ide vymáhanie.
Dianie okolo Ukrajiny (ale aj v okolí Číny) napovedá, že revizionistické mocnosti zvrat v americkej politike vôbec nedojíma. Alebo nie je dostatočne rezolútny. Ktovie.
Otriasanie vo vlastnej nárazníkovej zóne neznepokojuje ani Európu, kde ak sa dnes povie Rusko, do obrazu nenaskočí Ukrajina, ale Sputnik. Nevyzerá to dobre.
