Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Vždy vo veľkonočný čas sa v mojom mozgu odvíja film – farebný a širokouhlý.
Prvá časť je životopisná. Úvodný záber sa odohráva na zasnežených úbočiach Tatier. Po šmykľavých balvanoch magistrály našľapuje žena. Prediera sa cez húštinu svištiacich ľadových črepín ostrých ako britva. Skláňa sa k chodníku ako k šiji zdiveného tátoša. Je úplne premočená, ale uzdu nespúšťa zo skrehnutých prstov.
Pár krokov za ňou, takmer po štyroch, lezie chlapec. Na zľadovatenom nose sa mu šmýkajú zarosené okuliare. Keby boli číre, matkin chrbát pred sebou by v hustej hmle aj tak nevidel. Díva sa teda na svoje, včera kúpené, premočené turistické topánky a z nosa mu odpadávajú cencúle.
Už vie, že tá tabuľka s nápisom Chata pri Z. plese – 1 hod., pri ktorej stáli, keď ešte svietilo slniečko, klamala. Už vie, že zo sľubovanej prechádzky sa opäť stala túra. Ale vytrvalo kráča hore, lebo sa teší na sľúbené makové buchty, ktoré na chate dostane.
Zrazu vietor ustane, kôň sa upokojí, vzduch sa číri. Stoja pred drevenými dverami horskej chaty.
