Článok pokračuje pod video reklamou
Autorka je redaktorkou českého Deníka N
"Buď vši zvíťazia nad socializmom, alebo socializmus zvíťazí nad všami," povedal vraj najväčší revolucionár Vladimir Iľjič Lenin. Boj s epidémiou je v Rusku, podobne ako za vlády boľševikov, vnímaný ako "socialistický záväzok", ako súčasť boja s triednym nepriateľom.
Keď sa covid zrazí s voľbami
Boj s covidom sa stal v Rusku, a nakoniec aj u nás, súťažou, či si práve ten ruský (český) vodca poradí s pandémiou lepšie ako ostatní a zaslúži si lásku a úctu voličov.
V Rusku i v Česku zápas s vírusom umocňuje vedomie, že na jeseň sú v oboch krajinách parlamentné voľby. Aj tie ovplyvňujú počty obetí.
Podľa hlavného ruského operačného štábu zomrelo od začiatku pandémie v Rusku na covid-19 asi stotisícsedemsto ľudí. Lenže podľa verejných dát štatistického úradu bolo nadmerných úmrtí až okolo štyristotridsaťtisíc. Takmer pol milióna. To nevyzerá ako úspešné ťaženie proti pandémii.
Neznamená to, že by ruské zdravotníctvo bolo v horšej kondícii ako západné. Je len iné. Plné rozdielov, rozporov a paradoxov – ako samotná krajina.
Skrátka, v Rusku musíte vedieť, kde sa narodiť a kde ochorieť. Inak sa zotavuje z covidu ten, kto skončí v nemocnici v Moskve, kam chodí na návštevu prezident Putin, inak neborák, ktorý sa dostane do nemocnice v dagestanskom Chasaviurte, kde nakazení ležia na zemi v tých istých izbách ako ľudia so zlomenou nohou.
Pritom práve Rusko má s bojom s infekčnými chorobami obrovské skúsenosti a nie vždy si viedlo zle. Ale zároveň nie vždy dobre.
V roku 1919, len dva roky po prevrate, ktorý vošiel do dejín ako Veľká októbrová socialistická revolúcia, zachvátila Sibír epidémia škvrnitého a brušného týfusu. Nová boľševická moc ako prvý krok zriadila špeciálnu komisiu Čeka-týfus.
Administratívne zbrane v boji s chorobou sa však veľmi neosvedčili. Týfus si vybral svoju daň a vymizol tak nejako sám.
Španielska chrípka v Rusku
Epidémie v totalitných štátoch majú svoje zvláštnosti. Zavádzanie karantén a iných obmedzení sa odohráva bez zbytočného frflania ľudu či opozície, ktorá je za mrežami, v hrobe alebo v emigrácii.
Aj s očkovaním je to ľahšie. Žiadne otázky. Uznesením politbyra sa vyhlási za povinné a nikto ani nehlesne.
Na druhej strane, ľudia vedia, že oficiálna verzia sa často zásadne líši od skutočnosti a majú tendenciu neveriť ani tomu, čo je pravda.
