Paušálne sa dá predoslať, že majetkové priznania slovenských verejných činiteľov sú – nie je lepšie podobenstvo – pre ,srandu‘ králikov. Ukazujú, čo ukázať chcú, čo nechcú, zamlčia. Legislatíva nemá zuby.

Skutočnosť, že účelu, ktorým je sledovanie prírastkov majetku, zostávajú priznania dlžné, samozrejme neznamená, že majú nulovú výpovednú hodnotu. U slušných politikov, akým zrejme bude nový premiér, ponúkajú spätný pohľad na efektivitu / šikovnosť podnikania v súkromnej sfére.
To niekedy o človeku čosi napovie. Zďaleka nie vždy, čo je prípad expremiéra.
Keby rodinné financie Matovičovcov neboli stokrát prežutým príbehom, z priznania by sa šíril falošný obraz.
Ešteže na lepšiu polovičku prepisoval pred vstupom do verejného života, čo anuluje prípadné podozrenia, že u manželky ukrýva majetky nadobudnuté nelegálne z verejných peňazí.
SmeroHlas vedie propagandu, že podvádzal s daňami. Jeho nominantom, ktorí sú dnes za mrežami, však ani desať rokov nestačilo, aby na Matoviča vyfabrikovali viac než indíciu, že 600 kilometrov najazdených za deň je trochu príliš.