Autorka je režisérka
S väčšinou ľudí sa stačí trochu opiť a vy viete, čo je v nich skryté. Či sú to v podstate povahy prívetivé alebo hašterivé, či obsahujú agresiu alebo sklon k sebaľútosti. Jeden večer a máte jasno.
Podobne komplexný pohľad poskytuje súčasná celosvetová kampaň očkovania proti covidu-19. Pár týždňov a my môžeme ako na dlani sledovať, aký majú celé milióny ľudí vzťah k vedeckému poznaniu, ako dôverujú autoritám, kde hľadajú informácie a či v ich médiách pracujú kriticky mysliaci ľudia.
A môžeme to sledovať aj na jednotlivcoch z nášho okolia.
Keby v skutočnosti nešlo o naše životy, bolo by to vtipnejšie.
Pokusné králiky a zázračný Sputnik V
Uprostred noci a intenzívnej nevoľnosti stojím v kúpeľni, lomcuje mnou zimnica a bolia ma všetky kosti. Uvažujem, či sa mám ísť schúliť pod perinu alebo sa radšej v horúčke ďalej triasť tam, kde som, lebo čo keď budem vracať. Som po prvej dávke vakcíny od Astra Zeneca a moje telo reaguje ako z príbalového letáku.
Mám z toho radosť. A som vďačná. Vďačná, že som mohla byť očkovaná, že som o krok bližšie k životu bez strachu z toho, že ochoriem alebo že nakazím niekoho blízkeho. Viem, aký je to pocit dusiť sa. Mám astmu.
„My sa nikto v rodine zaočkovať nedáme. Nie sme pokusné králiky,“ povedala mi nedávno nečakane moja známa. „Celé je to podvod farmaceutických firiem, kopa ľudí po očkovaní zomiera a bohvie, čo v tých striekačkách je.“
Priznám sa, že mi na chvíľu vyrazila dych. Keďže sa nechodím hádať na diskusné fóra a nepresviedčam ľudí, ktorých nepoznám, nebola som pripravená na tento druh svetonázoru. Má vôbec zmysel odpovedať?
Potom sa predsa len odhodlám a so všetkou vľúdnosťou hovorím, že len vďaka očkovaniu nám deti nezomierajú na detskú obrnu a pravé kiahne, že toto očkovanie pred nami šťastne prežili milióny Američanov, Britov a Izraelčanov a na záver poviem, že aj môj muž, švagriná, aj švagor, všetko dobre informovaní a skúsení lekári, sú už zaočkovaní a dali zaočkovať aj rodičov.
