Poverčiví ľudia majú vo zvyku hovoriť, že nešťastie je veľmi spoločenské a nikdy nechodí samo. A síce Igor Matovič robí dojem, že v záškodníctve nemá páru, kým ho zhltne ďalšia koaličná kríza, predčasné voľby či z núdzového stavu vyviazaná ulica, stihne ešte rozmlátiť, čo sa bude dať a nebude to robiť sám.
Už sa tu podvihlo obočie, že napriek situácii, keď mrú narodení, u Krajčího aj v parlamente sa našlo dosť hláv a rúk odhodlaných plniť prednostne ideologické záväzky v podobe komplikovania prístupov k prerušeniu tehotenstva, čiže záchrany nenarodených.
Čo predstavovalo rozkývanie jedného z mála vytrvalých spoločenských konsenzov.
Poslanec Čepček to robil natoľko nástojčivo, že ho aj vlastná strana musela na čas postaviť mimo služby. Kultúrno-etický šev síce nepovolil, no Igor Matovič začal párať ten geopolitický.
