My, čo sme ticho predpokladali, že Igor Matovič obsedí v kúte aspoň do schvaľovania nového programového vyhlásenia vlády, sme minulý týždeň dostali pekne po prstoch. Aj na svoje extravagantné pomery predviedol v Moskve a Budapešti nezvyčajne drsné divadlo a všetkým pripomenul, aký problém predstavuje jeho osoba.
Samozrejme, že sme si svorne pošomrali na zmierlivosť, s akou naňho reagovali všetci koaliční partneri, ale sčasti sa to dá chápať. Bezprostredne po zažehnaní vládnej krízy nikto nechcel byť obvinený, že mu nie je nič dobré a zasa rozbíja čerstvo vymenovanú vládu. Riešenie mlčaním však rýchlo exspiruje.
Azda je paradoxné, že najsilnejšie signály nespokojnosti celkom výnimočne dorazili z brehov OĽaNO. Nikto si síce nedovolil povedať, že Matovič sa nevie zmestiť do kože, ale Eduard Heger aj Jaroslav Naď povedali, že samotné návštevy v Rusku a Maďarsku by mu uznali, vo všetkom ostatnom sa správal nevhodne.
Nemusí nám to stačiť, ale je to viac ako nič.
