Autor je teológ a farár
Tradície. Téma sama osebe. Posledné roky toto slovo skloňujeme najmä vtedy, keď príde rad na debaty o rodine. Lenže tradície nájdeme všade. Od stolovania cez vieru až po (ne)komunikáciu. V cirkvách o tom vieme svoje. O tom, ako niektoré tradície vznikajú, existuje krásna židovská anekdota:
V jednej chasidskej obci na západnej Ukrajine žil pred sto rokmi vážený rabín, wunderrebe Kohn. Keď prišiel čas Chanuky, wunderrebe zapálil sviečky na svietniku, pričom odsunul preč zabudnutú metličku, ktorá ležala príliš blízko pri svietniku. Pritom zdôraznil veriacim: „Toto nemá žiadny náboženský význam.“
Dodnes tak v jednej chasidskej obci na západe Ukrajiny majú takú zvláštnu tradíciu. V čase Chanuky leží vedľa svietnika malá metlička a keď zapaľujú sviečky na svietniku, odsúvajú ju preč so slovami: „Toto nemá žiadny náboženský význam.“
Skrátka a dobre, pokiaľ ide o tradície, tak platí, že niektoré sú rokmi preverené, a preto sa ich nechceme vzdať, zatiaľ čo iné sú dosť na nič, ale tak nejako sa držia, niekedy preto, že je jednoduchšie držať sa vyjazdených koľají, inokedy preto, že sme ich odpozorovali od ľudí, ktorých považujeme za svoje vzory.
Dúfam, že to posledné nie je prípad nového premiéra, pána Hegera, ktorý oznámil, že do televíznych duelov s opozičnými lídrami nebude chodiť, lebo bude „držať tradíciu, ktorú vytvoril Robert Fico či Peter Pellegrini“.
