Autor je analytik INESS
Nerovnosť príjmov je zdanlivo jednoduchá záležitosť. Ten má viac a tá zas menej, a keď sa ich príjmy vyrovnajú, budú si rovní. Zvykne sa dodávať – „a bude im lepšie“.
Toto zjednodušené vnímanie však prudko naráža na ekonomickú realitu. Pokus o dosiahnutie „rovnosti“ príjmov sme si neúspešne vyskúšali v minulom režime. Nielenže ekonomicky skrachoval, keď okrem iného poprel prirodzené motivácie ľudí zlepšovať svoje postavenie a nahradil ich princípom: „kto neokráda štát, okráda rodinu“.
Ale vlastne ani nedokázal eliminovať nerovnosti.
Veríte, že niekto má viac?
V spoločnosti vznikli „kasty“, ktoré mali oficiálne „priemerné“ príjmy, ale zjavne „nerovné“ postavenie v spoločnosti. To sa síce nemeralo drahými hodinkami, ale prístupom k vzácnym tovarom, službám a hlavne pracovným pozíciám.
Aj tento experiment však poukázal na jednu zásadnú vec. Centrálne riadené udržiavanie rovnosti príjmov často negatívne ovplyvňuje ekonomický rast. A bol to práve efekt vytrvalého a silného ekonomického rastu v trhovom prostredí, ktorý v Číne vytiahol stovky miliónov ľudí z úplnej chudoby, i napriek tomu, že miera nerovnosti príjmov vzrástla.
Nerovnosť príjmov neradno posudzovať izolovane, bez kontextu ekonomického vývoja. Stačí sa pozrieť okolo seba. Imigranti nesmerujú na Haiti s relatívne nízkou mierou nerovnosti príjmov, ale do USA, kde je nerovnosť podstatne vyššia.