Autorka je šéfredaktorkou The Slovak Spectator
„Čakal som, kedy to u pacientov naozaj buchne. Kedy sa tlenie preruší explóziou,‟ napísal v polovici marca psychiater Michal Patarák.
O tom, čo jeho pacienti zažívali počas prvej vlny pandémie na Slovensku minulú jar aj neskôr v lete, hovorí prednosta II. Psychiatrickej kliniky v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici ako o lockdownových medových týždňoch, pomerne idylickom období, ktoré je dnes už minulosťou nielen pre ľudí s psychickými poruchami, ale vlastne pre všetkých.
„Dôležité je, aby sme všetci žili v realite a aby sme sa s ňou vedeli vyrovnať. Môžeme teraz infantilne protestovať a hádzať sa o zem, alebo sa môžeme ovládať ako dospelí ľudia a nasmerovať svoje emócie konštruktívnym smerom. O tom je psychické zdravie. Pandémia je jeden z javov, ktoré preverujú to, akí sme.‟
Aj medové týždne môžu trvať pridlho
Podľa oficiálnych údajov o psychiatrickej starostlivosti na Slovensku v roku 2019 ambulantne vyšetrili takmer 400-tisíc pacientov, väčšinou s afektívnymi, neurotickými a stresom podmienenými poruchami. Z toho necelým sedemdesiatim tisícom diagnostikovali psychickú poruchu prvýkrát v živote.
Keď v marci 2020 koronavírus doľahol na Slovensko, mnohí psychiatri očakávali, že negatívne ovplyvní pacientov s psychickými poruchami. Patarákova ambulantná prax však tieto očakávania nepotvrdila – práve naopak.
Psychiater Michal Patarák. (zdroj: ARCHÍV M.P.)Mnohí pacienti, najmä trpiaci schizofréniou, úzkostnými poruchami a fóbiami, si vydýchli, keď zrazu zmizol sociálny stres, ktorý im inokedy komplikuje život, a pribudol čas, ktorý mohli tráviť napríklad na chate alebo v záhrade.
„Vždy sa vyskytli nejaké prípady, že by mali strach a úzkosť pred koronavírusom, ale to je nešpecifický príznak, ktorý sme zažívali mnohí, aj ľudia bez psychiatrických diagnóz,‟ hovorí Patarák.
Všetko sa zmenilo na jeseň. Pandémia sa ťahala už celé mesiace a, ako hovorí Patarák, aj príjemné veci človeku začnú liezť na nervy, ak trvajú pridlho. Spoločenský život môže mať pre mnohých svoje negatíva, ale aj ľudia s vážnymi psychickými problémami potrebujú rozvíjať vzťahy, ktoré im dodávajú pocit sebahodnoty a zmysluplnosti žitia.
„Mám pocit, že na to sa už teraz ľuďom siaha,‟ hovorí psychiater.
Pandémia okrem toho sťažila pacientom prístup k zdravotnej starostlivosti vo všetkých odvetviach medicíny vrátane psychiatrie: v čakárňach môže byť menej pacientov, čakacie doby sa tým naťahujú, a často sa aj samotní pacienti zdráhajú prísť k lekárovi zo strachu, že by sa tam mohli nakaziť.
Na začiatku bola ľudskosť
Pri pohľade späť môžeme povedať, že svoje medové týždne počas prvej vlny mala skoro celá krajina – najmä v spoločnom prežívaní ohľaduplnosti. Ľudia šili a navzájom si darovali rúška, pomáhali starším a chorým s nákupmi, mobilizovali sa cez sociálne siete, kde si posielali správy o tom, že musíme vydržať.
„To bol fenomén, ktorý spoločnosť často nezažíva. Boli sme pomerne jednotní,‟ hovorí Patarák a spomína na to, aké bolo príjemné to sledovať a sám sa cítiť ako súčasť tohto kolektívneho vzopätia. „Dokonca som dúfal, že by to mohlo prispieť k zlepšeniu medziľudských vzťahov.‟
Táto nádej však veľmi rýchlo vyprchala.
