Autor je učiteľ a spisovateľ
Je neuveriteľné, o čom sa tu posledné týždne dohadujeme. Aký národ, taký diškurz, pravda, ale aj tak – toto? Toto ste chceli, Slováci?!
Jediným pozitívom, celkom paradoxným, najnovšej celospoločenskej zvady, ak neberieme do úvahy jej komické kvality, je vari len to, že vďaka Sputniku akoby sme aspoň čiastočne zabudli na pandémiu.
Okrem toho, klesajúce krivky nás až tak nebavia. Oveľa viac nás fascinovalo, keď to stúpalo. A neprestávalo. Toto je takmer nuda. Takže otvoríme. Celoplošne.
Doterajšia zaočkovanosť je biedna, percentuálne vyhliadky aj pre neochotu obyvateľstva ešte biednejšie. Ale slnko silnie, dni sa predlžujú. Niet sa čoho báť. Že sa to celé vráti, pretože sa nemá ako nevrátiť, môžete tesať do kameňa.
A pokojne to považujte za poplašnú správu, rád si to s vami rozdám na súde. Ak sa teda stihneme dostať na rad, pretože súdne dvory všetkých stupňov budú teraz nadlho zahltené trestnými podaniami na Matoviča.
