Autorka je prekladateľka a publicistka
Mlčanie v súkromných aj vo verejných vzťahoch má svoje príčiny. Ak si človek ako odpoveď na nejakú otázku zvolí mlčanie, možno náprotivkom „len“ pohŕda, nestojí mu za to. Alebo by odpoveďou viac stratil, ako získal.
V prvom prípade riskuje zhoršenie vzťahu, na ktorom mu zjavne nezáleží. V druhom o žiadny vzťah nejde, zachraňuje sa.
Mlčaním sú úteky pred novinármi, mlčaním je odmietnutie zverejniť zmluvu (navyše bez opory v našom právnom poriadku). Reč je o človeku vo verejnej službe. To nie je jeho súkromná aktivita alebo jedálny lístok, aby mal na informovanie „chuť“, ale jeho psia povinnosť.
A je čistou svojvôľou informovať, až keď „vlna nenávisti opadne“.
Mlčanie sa dá vybaviť aj neprehľadnou spleťou do úmoru opakovaných zahmlievajúcich tvrdení, prekrútených a zjednodušených.
Kto si myslel, že za názvom tlačovky „dosť bolo klamstiev“ sa skrýva koniec klamstiev, musel byť po dvojhodinovom kine Sputnik sklamaný. Dozvedel sa, že to zavinili idioti a novinári. A najmä stokrát zmienená pani Baťová. Nebyť tajomných nečistých síl, Slovensko sa dávno očkuje trójskym koníkom z Moskvy.
Prirodzene, nebol to ani začiatok klamstiev. Ich výpočet presahuje priestorové možnosti nielen tohto stĺpčeka, ale aj celého papierového vydania. Preto sa venujme len dvom.
