Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Slovenská reč je minimálne taká spletitá, ako je spletitá duša Slováka. Preto sa štúdiom zákonitostí slovenskej gramatiky dajú odhaliť aj mnohé črty našej národnej letory.
Zoberme si napríklad zdrobneniny. Neviem, či nejaký iný jazyk oplýva toľkými zdrobneninami ako slovenčina. Keď Angličan uvidí malú sovu, nešpekuluje a povie – a little owl –, čo doslova značí malá sova. Slovák nikdy na malú sovu nepovie malá sova.
Má naporúdzi priehrštie výrazov – sovička, soviatko, sovíča, sovka, sôvä. O čom to svedčí? Nuž, o jeho zmäkčilosti, ba až citlivosti.