Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Ako je na tom opozičný líder Alexej Navaľnyj, presne neviem. Väznitelia tvrdia, že jeho zdravotný stav ujde, priaznivci a obdivovatelia varujú pred najhorším.
Navaľnyj je prominentný väzeň. O jeho hladovke píše celý svet. Je statočný, inteligentný, cieľavedomý a pragmaticky uvažujúci. Potrebuje udržať pozornosť médií, politikov a stúpencov, kým ho neprepustia alebo kým neporazí svojho nepriateľa – režim Vladimira Putina. To sa však zatiaľ nezdá príliš pravdepodobné.
Nie, nezávidím mu. Treba si však pripomínať aj tisíce bezmenných či menej známych väzňov v ruských celách. Ako bol Gor Ovakimian.
Nachladnutý na smrť
Rozprávačom tejto ságy je iný väzeň, Ivan Fomin z nápravnej kolónie č. 6 vo Vladimirskej oblasti. Práve tu v júni 2018 surovo zbil arménskeho spoluväzňa Gora Ovakimiana, bývalého obchodníka s drogami.
Zdravotník Ivan Semoťuk, ktorý Gora po bitke vyšetroval, konštatoval ochorenie horných dýchacích ciest. O pár týždňov sa Gorovi priťažilo. Zdravotník ho opäť prezrel, dokonca mu zavelil, aby sa vyzliekol. Zdesil sa. Väzeň bol samá modrina. Stopy po bitke nezmizli ani po takmer mesiaci.
Gor tvrdil, že spadol z postele. Odviezli ho do nemocnice v nápravnej kolónii č. 3. Do tej istej, kde dnes leží hladujúci Navaľnyj. O zdravie väzňov sa tam obvykle stará jeden lekár a dve sestry. Ovakimian v nej zomrel. Mal tridsaťtri rokov.
Podľa lekára bol príčinou smrti obojstranný zápal pľúc. Prechladol a zomrel. To sa predsa stáva aj na slobode.
Existuje videozáznam, natočený pracovníkmi kolónie, na ktorom Gor z posledných síl hovorí: "Umieram. Moje srdce... Bože môj, urobte niečo." Potom prosí o vodu. "Dusím sa," povie ešte. A má pravdu.