Autor je filozof, pracuje ako advokát
Úvahy o elitnej európskej futbalovej lige už dlho bublali pod povrchom. Dnes máme návrh na stole. Najbohatšie európske kluby by mali pretvoriť európsky futbal na niečo podľa vzoru americkej NHL, NBA či NFL.
Sčasti je to následok pandémie, ktorá majiteľom klubov ukázala, že dokážu fungovať aj bez často otravných, ukričaných a kritických fanúšikov na štadióne. Pričom to majitelia brali tak, že ľudia si už za ten rok zvykli sledovať futbal iba v televízii. Aj tie chorály sa napokon dajú pustiť z reproduktorov – s tou nespornou výhodou, že sú plne pod kontrolou.
Z väčšej časti je to však vyvrcholenie procesov, ktoré sa v európskom futbale diali dlhodobo. To, že arabským, ruským, americkým, ale aj domácim oligarchom nejde o futbal, ale o maximalizáciu zisku, bolo akosi jasné od počiatku.
Fanúšik budúcnosti je na streame
Pretvoriť kluby na "brandy", na vykorenené, flexibilné franšízy, pripravené nasledovať čo najväčšiu návratnosť investícií, je logickým vyústením daného podnikateľského modelu. Svojim "klasickým fanúšikom" odkazujú, že majú smolu. Nie sú takí rentabilní ako "fanúšikovia budúcnosti", platiaci za streamy po celom svete a húfne nakupujúci suveníry.
Vo výsledku vyzerá návrh európskej Super League tak, ako keby sa marxista pokúšal nakresliť ilustráciu k slovníkovému heslu "kapitalizmus". Dynamika vývoja totiž nie je ničím nová: kapitalizmus vždy rozleptával komunity, ničil tradície, nivelizoval dejiny a vypudzoval zo seba akékoľvek hodnoty, ktoré nie sú speňažiteľné.