Amerika už dlho nezažila taký sledovaný proces a verdikt, ktorý môže tak veľmi zmeniť spoločnosť. Keď v súdnej sieni v Minneapolise zaznelo vinný, ľudia na ulici začali skandovať.

Netešili sa z odsúdenia konkrétneho policajta a zo spravodlivosti pre konkrétnu obeť. Vedeli, že práve padla jedna mentálna bariéra, ktorá doteraz diktovala, že za smrť černocha pri prehnanom zásahu aj tak nikoho nepotrestajú.
Nič na tom nezmenil ani fakt, že pred súdom nestál inštitucionálny rasizmus, ktorého sa Spojené štáty celkom nezbavili ani trinásť a pol roka od zvolenia prvého černošského prezidenta. Emócie prevážili nad súdnymi zvyklosťami (dúfajme, že to tak bolo len v hlavách ľudí na ulici a nie porotcov, inak by nešlo o spravodlivý proces).
Verdikt však v niečom predsa len presiahol mesto Minneapolis. Ukázal, že ak je násilie voči černochom príliš okaté, na videu a neustále pretriasané na internete, už sa páchateľa nezastanú ani štátne orgány a nakoniec sa trestu nevyhne.