Autor je teológ a spisovateľ
Kamarát Waldemar rozpráva vtip. Chlapec leží na posteli, na stenách plagáty z koncertov, počúva hudbu. Do izby vojde opitý otec a hovorí mu: "Čo tu len tak ležíš. Keď som mal tvoj vek, Gagarin letel do vesmíru."
Predstava udatného obetavého Rusa ochotného letieť do vesmíru, zachrániť Československo pred kontrarevolúciou, jediného schopného vzdorovať obéznemu a hlúpemu Američanovi v bielych Air Nike sa na Slovensku stala rozprávkovou podstatou magickej viery vo "svetlo z Východu".
V tomto náboženskom modeli, kde nie je spasiteľom tradičný Mesiáš, ale ušľachtilé a morálne črty jednej krajiny, uviazla aj celá pokútna diskusia o Sputniku.
Nie preto, že by Rusko nemalo dobrú vedu, aj keď ju mohlo mať dozaista najlepšiu, keby si už v 20. rokoch, a odvtedy stále až do konca boľševického režimu, nevraždilo alebo nevyháňalo svojich vedcov, ale práve preto, že s Ruskom sa spájajú celkom iné hodnoty, aké predstavuje v kolektívnej predstavivosti Slovákov napríklad anglosaský svet.
Matka aj otec nášho zdravia
Podstatou iracionálneho rusizmu, pretože len ťažko môžeme v tejto súvislosti hovoriť o akomsi panslavizme, je viera v Rusa – bohatiera, vykonávateľa Božej moci a vždy ochotného pomôcť.
Sputnik nie je v radoch obdivovateľov Ruska, ktoré sa celkom zbytočne namáhame oddeliť od Putinovho režimu, obyčajnou vakcínou. Obyčajné vakcíny robia obyčajní ľudia z obyčajných firiem z obyčajných krajín, kam chodí veľká časť Slovákov zarábať obyčajné peniaze.
