Autor je europoslancom za Progresívne Slovensko a členom frakcie Renew Europe
Apríl tohto roka sa zapíše do histórie. Prvýkrát, odkedy sa začala zaznamenávať koncentrácia CO2 v atmosfére, prekročila hranicu 420 ppm (dielov na milión). Ešte nikdy doteraz v histórii ľudstva toto číslo nebolo také vysoké.
O to kľúčovejšia je nedávna zmena na poste prezidenta Spojených štátov amerických. Fanúšika uhlia, ropy a popierača klimatickej krízy Trumpa vystriedal v úrade vedu rešpektujúci Joe Biden. A s ním prišla zmena v prístupe ku klíme. Doslova v hodine dvanástej.
Prezident Biden prevzal iniciatívu. Minulý týždeň sa USA dohodli na spolupráci s Čínou v téme klimatickej krízy, tento týždeň pozval 40 svetových lídrov a líderiek na účasť na klimatickom summite s cieľom dosiahnuť dohody s niektorými z najväčších svetových producentov skleníkových plynov.
Zároveň sa očakáva, že Bidenova administratíva pred summitom alebo počas neho predstaví nové ciele zníženia emisií v súlade s Parížskou dohodou o klíme a prisľúbi peniaze na pomoc menej bohatým krajinám v boji proti klimatickej kríze.
Európa umocňuje náš hlas
Slovensko na summit nepozvali. Môžeme si povedať: "A čo my s tým? My predsa za klimatickú krízu nemôžeme, a nevieme ju ani zvrátiť." Nuž, nie je to tak.
Hoci od roku 2004 už prebehlo 17 rokov, stále zabúdame na jeden jednoduchý fakt. My sme EÚ. Každý deň spolurozhodujeme o tom, aké postoje a zákony prijme tento geopolitický gigant s takmer 450 miliónmi ľudí. Európske zákony preto majú význam nielen pre EÚ, ale majú celosvetový dosah.
V noci na stredu došlo k dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou na podobe Európskeho klimatického zákona. Ten je rámcom na ochranu klímy.
