Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne, ako veľmi ľudia v stredisku NASA skáču od radosti pri pohľade na pár sekúnd videa, ktoré ukazuje prerušované zábery helikoptéry vznášajúcej sa kúsok nad povrchom Marsu.
Podarilo sa všetko. Na Marse prvýkrát letela helikoptéra Čítajte Je ľahké mať pocit, že sa vlastne nič mimoriadne nestalo, že prínos z pohybu objektov na vzdialenej planéte je pre náš každodenný život mizivý. Je ľahké mať pocit, že sa pozeráte na skupinu ľudí úplne pohltených vlastným svetom, ktorý s tým naším nesúvisí.
Ak by sme boli zatrpknutí, napísali by sme "elity odrezané od ľudí".
No prvý dojem klame. Väčšina ľudí v riadiacom centre NASA prežíva vyvrcholenie vzácnej skúsenosti, ktorú by pre mnohých bolo mimoriadne užitočné vstrebať.
Vedci, obzvlášť tí, ktorí pracujú na praktickom skúmaní vesmíru, sa pri svojej práci nevyhnutne museli naučiť, že pokrok sa deje v slede drobných krôčikov. Hranice poznania a možností sa posúvajú pomaly a majú podobu zlyhaní.
Napríklad poučenia z katastrofického neúspechu sond Beagle 2 či Schiaparelli viedli k tomu, že sme sa viac naučili o hustote atmosféry Marsu a na základe týchto poznatkov potom viete postaviť helikoptéru, ktorá na planéte bude naozaj fungovať.
