Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Pravidelne sa vo verejnej debate objavuje tvrdenie, že ak niekto vybudoval úspešný biznis, tak bude úspešný aj v politike. Podobne sa verejná debata zvykne opierať o tvrdenia ekonómov, pretože tí predsa rozumejú všetkému a na všetko majú odpoveď založenú na trhových pravidlách (a predpoklade ľudskej racionality).
Mýtus o zázračných schopnostiach manažérov na riadenie štátnych inštitúcií rozporoval už v roku 1996 Paul Krugman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2008. Aj napriek tomu, že tieto jeho tvrdenia potvrdzujú nielen následné výskumy, ale aj empíria, stále sa nájdu politici, ktorí tento naratív pretláčajú.
Dlhoročným propagátorom tejto myšlienky na Slovensku je napríklad Richard Sulík a jeho strana. Ale aj pri vymenovaní Eduarda Hegera sa objavovali chvály na jeho adresu v štýle „je to úspešný manažér a preto bude dobrý premiér“.
Počúvajme ich, sú to minority
Podobným mýtom je aj všemocnosť a všeznalosť ekonómov, ktorých schopnosť rozumieť trhu a ekonómii býva vynášaná do nebies.
