Autor je teológ
Pred časom sa istý novinár spýtal vysokého cirkevného predstaviteľa, prečo pápež Ján Pavol II. chodil tak rád a často na Slovensko. Dostal odpoveď, že to bolo možno aj preto, lebo katolícke Slovensko je, na rozdiel od iných krajín, ešte stále nezaťažené polemikami vo veciach viery.
Inak povedané, slovenský katolík nepochybuje a nekladie si otázky. Jeho viera v Boha (a inštitúciu) je neochvejne pevná.
Avšak: čo je živé, to sa chveje. Túto vetu často opakuje český teológ a religionista Tomáš Halík. Nechveje sa len kameň, ktorý je neživý.
Veriaci na celom svete sa pýtajú, pochybujú a diskutujú. Sú, naopak, „zaťažení polemikami“. Je to dobré, lebo je to znak dospelosti. Ale na Slovensku je vo veciach viery ticho a preto sa krajina môže aspoň navonok javiť ako náboženský monolit. Prečo je to tak?
Jedno medzi viacerými
Aj ten, kto vyrastal v kresťanskej viere a našiel v nej svoj náboženský domov, nemôže už dnes povedať, že kresťanstvo je jediným náboženstvom, ktoré vedie človeka k zmysluplnému a zodpovednému životu. Veď aj judaizmus alebo islam, hinduizmus či budhizmus ponúkajú odpovede na veľké životné otázky. Znamená to, že už nie je samozrejmé byť kresťanom.
