Najsymbolickejšou entitou – reštauračnými terasami – sa dnes hlási druhá fáza uvoľňovacích cvičení. Dobré pocity z „návratov do normálu“ majú jasnú prevalenciu aj napriek výnimke epidemiologickej komunity, ktorá celkom nesúhlasí, že „kompromis“ s covid automatom, na ktorý sa odvoláva premiér, je aj kompromis s ňou.
Nový lockdown na Cypre, cunami v Indii aj s indickou mutáciou i štvrtá talianska remisia upozorňujú, že vírus útočí v nepravidelných cykloch, keď pri ústupe na jednom konci sveta (Európy) veselo kulminuje inde. Natíska sa takto – zvlášť po konsenze o spackanom decembrovom lockdowne – pochybnosť, či zrýchlenie o týždeň/dva nevypáli zle až katastroficky. Aj s letnou karantenizáciou ako extrémnym dôsledkom, čo by poveľkonočné otváranie skompromitovalo až po uši.
Varuje aj skutočnosť, že na hrebeni pandemickej krivky, či tesne pod ňou, sa Slovensko vyhrievalo veľmi dlho. Mesiace, zatiaľ čo – s českou výnimkou – inde to boli skôr týždne. Čo svedčí ako o štrbavosti lockdownu – nezmyselne postavenom na celodennom zákaze vychádzania (tiež slovenské špecifikum) – tak aj o nadužívaní výnimiek a dier obyvateľstvom.
