Autor je profesorom na Vysokej škole technickej a ekonomickej v Českých Budějoviciach
Ak sa tvorivosť vedení našich vysokých škôl v niečom naozaj prejavuje, tak je to schopnosť robiť "zmeny" tak, aby k žiadnej nedošlo. Pozorovať to môžeme aj pri novelizácii zákona o vysokých školách.
Všetko po starom
Orgány vysokoškolskej samosprávy nedávno vetovali novelu vysokoškolského zákona, ktorá umožňovala správnej rade VŠ podať vlastný návrh na rektora. Cieľom bolo zvýšiť kontrolu verejnosti nad vnútornými procesmi vysokých škôl – od "akademického incestu" cez masové plagiátorstvo až po financovanie.
Zámerom ministerstva bolo ovplyvniť výber kandidáta na rektora tak, aby správna rada mohla vybrať nezávislú osobnosť, ktorá sa bude vedieť postaviť proti uvedeným nešvárom.
V dôsledku vyhrážok štrajkmi pre "ohrozenie akademickej slobody" bolo ministerstvo prinútené pristúpiť na kompromis. V tomto prípade je "kompromis" skôr eufemizmom. Tam, kde budú školy chcieť, aby všetko zostalo po starom, aj zostane.
Obávam sa, že to bude takmer všade.
Ako sa má vyberať rektor
Doteraz si verejné VŠ rektora volili prostredníctvom univerzitného akademického senátu. Prílišná previazanosť medzi rektorom a senátom sa ukázala ako brzda modernizácie. Neexistujú totiž páky, ktoré by donútili k zmenám vysokú školu, ktorá je spokojná sama so sebou – nech je daný stav, aký je. Ak všetko pôjde tak, ako to tvrdí súčasný návrh, veľa sa nezmení.
Takže, ako sa má vyberať rektor podľa najnovšej verzie a v čom je chyba?
