Autor je teológ a farár
Čím staršia je cirkev, tým prepracovanejší dogmatický systém, tým hrubšie knihy o učení má väčšinou k dispozícii. Je to tak okrem iného aj preto, že s postupom času sa každé ľudské spoločenstvo, aj cirkev, musí vyrovnať s teóriami, s ktorými (ne)súhlasí.
Jedna z prvých teórií, s ktorými sa cirkev musela vyrovnať, sa volala doketizmus. Názov vychádza z gréckeho dokeo – zdať sa. Doketisti tvrdili, že Kristus v skutočnosti nemal fyzické ľudské telo, že sa to ľuďom len tak zdalo, akoby to boli len také Božie potemkinovské kulisy, Boží hologram.
Pre ranú cirkev to bol problém, predovšetkým preto, že doketizmus spolu s fyzickým telom spochybnil aj dosahy všetkého, čo Kristus vykonal, čím si prešiel.
No dobre, nechcem stĺpček zneužívať na teologickú prednášku ani vás príliš nudiť, ale myslím si, že z histórie sa dá celkom dobre poučiť.
V poslednom čase okolo seba vidím veľa doketistov, len predmet spochybňovania sa časom zmenil. Kresťanských ubudlo, ale tých covidových pribúda.
Často niekde čítam, že covid je len zdanlivo nebezpečný, že lôžka v nemocniciach sú len zdanlivo obsadené, zdravotné sestry a lekári sú len zdanlivo vyťažení a unavení.
