Autor je vysokoškolský pedagóg a výskumný pracovník
Často máme tendenciu nadhodnocovať alebo podhodnocovať výskyt niektorých javov vrátane príjmových nerovností. Viaceré výskumy ukazujú, že ľudia majú skreslený obraz o „skutočnej“ úrovni príjmových nerovností . Mnohí z nás nerovnosti nadhodnocujú, iní ich podhodnocujú.
Nerovnosť nezmizne s hodinkami bohatých Čítajte Skutočnú úroveň príjmových nerovností v zásade nepoznáme. Oficiálne ukazovatele príjmových nerovností sú spravidla založené na dostupných údajoch z výberových zisťovaní. Nakoľko sa priblížime realite, závisí aj od toho, koľko „najbohatších“ a „najchudobnejších“ domácností sa dostane do vzorky, ako aj od použitej metodiky (napríklad: akú definíciu príjmu použijeme, či vychádzame z príjmov osôb, alebo domácností a podobne).
Nedávno bol publikovaný komentár Radovana Ďuranu (INESS) na tému nerovností na Slovensku. S mnohými myšlienkami autora súhlasím. Dovolil by som si na naň nadviazať, no zameriam sa výlučne na vnímanie príjmových nerovností ľuďmi.
Priepasť medzi bohatými a chudobnými nepoznáme
Podľa oficiálnych štatistík patrí Slovensko dlhodobo medzi krajiny s najnižšími hodnotami ukazovateľov nerovnomernosti príjmového rozdelenia. Tu by som sa prikláňal k názoru autora, že údaj bude zrejme podhodnotený. Domácnosti s najvyššími a najnižšími príjmami sa do zisťovania zrejme nedostanú.
V decembri 2017 sa uskutočnil prieskum eurobarometer, v ktorom zisťovali aj to, či respondenti a respondentky považovali rozdiely v príjmoch ľudí za príliš veľké. Až 91 percent oslovených obyvateľov Slovenska rozdiely za príliš veľké považovali. Toto zistenie na prvý pohľad naznačuje rozpor medzi tým, ako vnímajú nerovnosti ľudia a čo hovoria oficiálne údaje.
Ďurana považuje túto otázku za zavádzajúcu, s čím by som si dovolil nesúhlasiť.
