Nie je to ľahké, ale keď človek dáva dobrý pozor, podarí sa mu vytihnúť okamih, keď sa minister financií Igor Matovič venuje svojej práci a ešte má aj pravdu. (Hoci, ako uvidíme, nesprávne vyargumentovanú.)
Veru, kauza dlhovej brzdy a daňového stropu je taká jednoznačná, že mimo dokáže byť len SaS.
Panuje vzácna zhoda, že ústavný zákon o dlhovej brzde pred desiatimi rokmi zastal na polceste. Treba doň doplniť výdavkové stropy či výpočet čistého dlhu a sankčné pásma sú vzhľadom na pandémiu smiešne, takže sa do nich najbližšie desaťročie nevtrepe žiadna vláda.
Preto si aj koalícia dala do programového vyhlásenia, že to napraví. Dobre. Potom Sulík vytiahol z formaldehydu zabudnutú libertariánsku príručku z prelomu milénií a začal pýtať ústavné garancie daňového stropu. Nedobre.
A Matovič povedal, že sa teda obráti na opozíciu. Dobre aj nedobre. Kde skôr začať?
