Napriek tomu, že sa v našom skromnom diskurze zaviedlo niečo ako ruský disclaimer – teda povinnosť, ak chcete zmieniť politiku, vychváliť plody práce ruského národa na poli kultúrno-spoločenských prínosov, aby ste neboli popoťahovaní za rusofóbiu – autorka sa tohto zlozvyku pridŕžať nebude.

A prejde bez zmienky o otvorených klasikoch na nočnom stolíku k politike.
Samotná odveta za vyhostenie ruskej diplomatickej či "diplomatickej" trojice sa dala očakávať.
Fakt, že prišla v rovnakej mierke – traja za troch s lehotou týždeň na zbalenie – sa ešte aj dá brať ako primeraná odpoveď (aj keď tu treba poznamenať, že slovenská ambasáda v Moskve posiela domov diplomatov bez úvodzoviek).
Rozumieme celkom praktickému problému, že pri vyhosťovaní niečo treba povedať, pričom naratív pre ruské publikum je taký, že Česi si vykonštruovali prípad, aby mohli Ruskej federácii v ďalšej kaskáde po sankciách z Washingtonu zasadiť úder (nie je isté, čo by z toho Babiš mal, pravdepodobnejšie sa zdá, že ani Babiš dôkazy tajných ignorovať nemohol).
Tu však prichádzame k označeniu slovenskej podpory ruskou stranou ako "pseudosolidarity s Českom".