Banky a ropné spoločnosti majú zlú reputáciu. Pri vedomí, že svet čelí existenčnej výzve zmeny klímy, sa dá pochopiť, prečo to tak je a že je to právom.
Po rokoch odmietania zo strany predošlej americkej vlády nový prezident Joe Biden zaviazal USA na zníženie uhlíkových emisií do roku 2030 na polovicu. Brazília, Japonsko a Kanada dali tiež na klimatickom summite 22. apríla nové prísľuby týkajúce sa skleníkových plynov.
Vyzerá to ako vzácna zhoda medzi USA, Čínou a Európskou úniou v otázke klímy, no stále je tu nemálo silných hráčov, ktorí sa zmenám snažia zabrániť.
Nedávny akademický príspevok od vedcov Daria Kennera a Richarda Heedeho sleduje rôzne stratégie, pomocou ktorých giganty - spoločnosti BP, Chevron, ExxonMobil a Shell (ktorí tvoria 11 percent globálnych emisií uhlíka a cementu) používajú na to, aby udržali spotrebu fosílnych palív.
"Vedci z týchto spoločností vedeli už koncom sedemdesiatych rokov alebo skôr, že ich výrobky prispeli ku globálnemu otepľovaniu," píšu. "Po celé desaťročia však používali rôzne taktiky, aby brzdili prechod na nízkouhlíkový režim a popritom pokračovali v ťažbe a spracovávaní."
