Krzysztof Strzałka je veľvyslanec Poľskej republiky v SR
Donatas Kušlys je veľvyslanec Litovskej republiky v SR
Vládny zákon z 3. mája 1791 upravujúci systém Poľsko-litovskej republiky je neskôr nazývaný ústavou 3. mája. Táto ústava je všeobecne uznávaná ako prvá písaná ústava v Európe a druhá vo svete po tej americkej.
Pre Poliakov a Litovčanov je to tiež veľmi dôležitý činiteľ štátnej a historickej identity, identifikácie s vlastnou minulosťou, dôvod na hrdosť a zdôraznenie vrcholných výsledkov politického a právneho myslenia republiky opierajúcej sa o úniu dvoch rovnocenných národov.
Z tohto dôvodu sa dátum jej prijatia 3. mája stal najdôležitejším štátnym sviatkom Poľska po roku 1989 a v posledných rokoch významnou udalosťou pre samostatnú Litvu.
Už 230. výročie vzniku ústavy, ktoré práve slávime, je príležitosťou pripomenúť jej hlavné posolstvo aj v medzinárodnej sfére.
Z dôvodu rýchleho pádu Poľskej republiky v roku 1795 a tretieho rozdelenia, pričom Poľsko a Litva zmizli z máp Európy 19. storočia, sa na ústavu z 3. mája 1791 na dlhý čas takmer zabudlo a nehovorili o nej nielen historici a právnici, ale sa neobjavovala ani v širších medzinárodných stanoviskách.
Pretrvala však v pamäti našich národov ako symbol slobody, nezávislosti a demokratických a republikánskych snáh.
Na princípoch osvietenstva
Tretieho mája 1791 na Kráľovskom zámku vo Varšave prijal túto ústavu Sejm Republiky obidvoch národov. Poslanci a senátori spoločného kráľovstva Poliakov a Litovcov sa zaviazali strážiť ústavu, rešpektovať jej práva a brániť ju pred zásahmi cudzích mocností, najmä Rakúska, Pruska a Ruska, pre ktoré sa stala takmer okamžite nepriateľským a nebezpečným činiteľom slobody v Európe.
Ústava 3. mája bola umierneným nástrojom na opravu systému vtedajšej Poľsko-litovskej republiky, ktorá prežívala hlbokú sociálno-politickú krízu a bola vystavená ľahkej koristi agresívnych susedov.
Vychádzala z najlepších výsledkov osvietenského myslenia, poľskej politickej tradície, a mala zaručiť nielen nápravu politického systému republiky, ale aj jej posilnenie v budúcnosti.
Na rozdiel od svojich susedov (Rakúska, Pruska, Ruska) nestanovila model absolutistickej monarchie, ale nový typ monarchie s oveľa väčšími obmedzeniami právomoci kráľa, veľkými právomocami parlamentu – Sejmu (zloženého zo šľachty), ako aj praktickým riešením fungovania vlády – Strážcov zákona a Vládnych komisií – teda moderných ministerstiev.
