Možno sme Richardovi Sulíkovi pri kritike jeho volania po ústavnej „daňovej brzde“ predsa len trochu krivdili. Teda, niežeby si ústavný zákaz zvyšovania daní nezaslúžil všestrannú a ostrú kritiku, ale vo svetle demografického zápalu Igora Matoviča už Sulíkovmu správaniu môžeme aspoň rozumieť.
Minister financií sa zjavne nenechá vyrušovať tým, o čo sa má starať, a zanovito sa chce nejako zapísať do dejín. Teraz to má byť demografický zvrat cez dramatické zvýšenie sociálnych transferov rodinám s deťmi. A na to treba tak veľa peňazí, že dokonca nestačí ani nekradnúť.
Optimista mávne rukou, že je to ďalší z hlúpych Matovičových nápadov, ktorými sa premárni čas, ale v zásade sa budú ignorovať. K veci je aj úvaha, že Matovič len vypúšťa dymovú clonu, aby prekryl otázky, či sa za pol miliardy nedajú kúpiť aj lepšie opatrenia ako plošné povinné antigénové vytieranie či škandalózny nákup Sputnika V s trestnoprávnym presahom.
Práve v tomto kontexte treba vnímať Sulíkovu paniku – zjavne je presvedčený, že Matovič to myslí celkom naozaj.
