Ak si už Biden musel vybrať politiku, ktorú adoptuje od svojho predchodcu, tak mal aj omnoho lepšie voľby. Trebárs iránsku zmluvu.
Aj keď prezidentský favorit vodcov Talibanu zlyhal („dúfam, že vo voľbách zvíťazí Trump a ukončí vojenskú prítomnosť USA“ – Zabíhulláh Mudžáhíd), jeho želanie napĺňa Biden v plnom rozsahu. Až na to, že kým podľa Trumpa sa 1. májom malo sťahovanie z Afganistanu končiť, demokrat ho odložil na symbolický 11. september.
Inak, po celý čas rokovaní islamisti dokazovali, že sú antitézou civilizovaného partnera už len preto, že záväzky, ktoré prijali, neplnili. Svedectvom sú útoky na vládne i spojenecké ciele, ktorých frekvencia a brutalita neustala pred ani po podpise dohody.
Z jej porušovania, čo Biden mohol vyhodnotiť ako dôvod na zrušenie, nevyviňuje Taliban ani obhajoba, že všetky frakcie al-Káidy či zvyškov Islamského štátu nemá pod kontrolou. Aj keby ale mal, nie je jediná pochybnosť, že odchod Američanov a spojencov z NATO (25 Slovákov) je ťažký destabilizačný faktor.
