Novú slovenskú obyčaj, jedno programové vyhlásenie pre dve vlády, si po zakladateľovi Pellegrinim osvojili aj „hegerovci“. Je iba vec posúdenia, či dôvera so stratou šiestich hlasov (95 - 89) za trinásť mesiacov je politicky málo, veľa či tak akurát.
Kritiky, ktoré zožalo prvé vydanie za Matoviča, napr. predstava o štáte ako švédskom stole so švajčiarskym rozpočtom, sa takto dajú iba opakovať. Na váhe im akurát dodáva skúsenosť roka, ktorá ilustruje vyústenie – rošáda na poste premiéra.
Rok s pandémiou drvivo ukázal aj pravdu, že život je príliš pestrý, aby s ním o štyri roky súviselo akékoľvek papierové PVV. O to skôr, že ako najväčšia chyba celého PVV sa už vtedy identifikoval ignorovaný koronavírus. V apríli pred rokom pritom už dosiahol fázu, keď si výrazy ako testovanie, trasovanie, nedajbože lockdown, zaslúžili celú kapitolu. Tvorcovia sa však nezmohli ani na „blackout“, ktorý sa takto bez jedinej zmienky v PVV stal slovom prvého semestra 2020.